Úvod

humor – dobrá nálada, veselossľ, sklon k žartovaniu al. dobrosrdečnému zosmiešňovaniu, zmysel pre komickosť a vtip
cynický h. – nápadne opovrhujúci kladnými ľudskými hodnotami, ušľachtilosťou, jemnosťou
šibeničný h. – veselé, žartovné správanie sa v ťažkej situácii

    irónia – jemný výsmech, vtipné vyjadrenie opakom toho, čo sa mieni

    satira – posmech, výsmech

    paródia – komické napodobenie charakteristických gest, reči, správania sa známej osobnosti

    sarkazmus – štipľavý, uštipačný vtip, výsmech, zádrapčivosť, jedovatosť
– O humoristickom poňatí hovoríme vtedy, ak dielo má viac menej dobrosrdečný, láskavý, zhovievavý ráz. (napr. Kalinčiak: Reštavrácia; Kukučín: Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova…)
– O komickom poňatí hovoríme vtedy, keď autor zobrazuje smiešne a zábavné javy ľudského a spoločenského života. (napr. J. Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch; Chalúpka: Kocúrkovo; Tajovský: Ženský zákon)
– O satirickom poňatí hovoríme vtedy, keď je dielo ostrým výsmechom ľudí, spoločnosti, či doby.
(napr. J. I. Bajza: René mládenca, príhodi a skúsenosti; J. M. Hurban: Od Silvestra do troch kráľov; J. Záborský: Dva dni v Chujave; J. Jesenský: Pani Rafiková, Demokrati; Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra; J.B. Ivan: Mastný hrniec; Tatarka: Démon súhlasu; Mňačko: Ako chutí moc; Bukovčan: Pštrosí večierok)
Autori majú na kritiku spoločenských neduhov na výber dva spôsoby. Prvý spôsob je kritika spoločnosti, príp. negatívnych javov v nej bez žartu, reálne zobrazovanie zlých ľudských vlastností a ich následné pranierovanie – aby vyzneli zle a nevhodne. Prevládal v období realizmu, na Slovensku druhá vlna realizmu Druhý spôsob je kritika spoločnosti výsmechom. Autor sa vysmieva ľuďom, kam dospeli a čo sú zač. Častokrát je tento druhý spôsob efektívnejší. Pretože ľudia lepšie znesú, ak ich niekto len skritizuje a dá pokoj, ako keď ich zosmiešni a smejú sa im všetci naokolo. Možno aj preto prvé náznaky humoru v slovenskej literatúre nájdeme už v časoch baroku – H.Gavlovič, neskôr u M.Kukučína, B.S.Timravy, J.Jesenského, J.Chalupku,J.Palárika, J.G.Tajovského, I.Stodolu a napokon v súčasnosti u Lasicu a Satinského a Radošínskeho naivného divadla.
ľudová slovesnosť: žartovné piesne, satirické rozprávky