Ján Chalupka

Kocúrkovo (Len aby sme v hanbe neostali) Slovenský klasicizmus; veselohra


    prostredie malomesta, zamerané na smiešne stránky života v ňom


    špecifické prvky spol.komiky: zaostalé prostredie sa chce prispôsobiť novým módnym prúdom


    postavy: Pán z chudobíc – predstavuje upadajúce zemianstvo, správa sa povýšenecky a spupne, okrem pýchy však nič nemá – je vdovec, polovzdelanec, má veľké medzery v histórii, pôvodom Slovák ale chvastúnsky sa hlási k Maďarom, sám maďarsky nevie, ale chce tento jazyk zaviesť do Kocúrkova, snaží sa demonštrovať sv. „vzdelanosť“ maďarskými a latinskými frázami


     majster Tesnošil – čižmár, predstavuje remeselnícku vrstvu, túži sa zaradiť do „panskej“ triedy, napodobňuje život ľudí z vyššej vrstvy, sv. prácu zanedbáva, venuje sa kartám a pijatike, je na ňom zkritizované odrodilstvo, je namyslený, zadubený, vyvyšuje sa používaním maďarských slov – zosmiešňuje sa tak, považuje sa za hlavu rodiny, ale jeho žena Madlena (typická intrigánka a klebetnica, snaží sa vš. zariadiť vždy tak, „len aby sme v hanbe neostali) a deti (Anička –rozmaznaná, vypočítavá, neposlušná a bezočivá; Honzík – lenivý) si robia, čo chcú – na celej rodine sú zkritizované: egoizmus, neúprimnosť, hmotárstvo, klebetníctvo, zlá výchova detí a iné.


    učiteľ Sloboda – predstaviteľ pokrojovej inteligencie, kladná postava, uvedomelý Slovák, hrdý na svoju reč, odmieta odnárodňovanie, jeho životným cieľom je starať sa o povznesenie ľudu


    zosmiešnenie menami (slovný humor): richtár Krivosúd; notár Čarbay; krčmár Vodupil; advokát Zamotal; využitie irónie a satiry


    postavy sa stávajú smiešne tým, že chcú byť múdre, ukázať, čo vedia, a ukazujú, že aj to málo, čo vedia, je chybné (poznatky z uhorskej histórie a pod.), výsledok konania postáv je pravým opakom ich zámeru (paradox; irónia)ň


    uviedol do literatúry pojmy „Kocúrkovo“, „Kocúrkovčan“, kt. dodnes označujeme pomery ľudí s obmedzenými náhľadmi